Poradca,informátor v oblasti:
životosprávy,zdravotných
ťažkostí,formovania postavy.
J-Synek2.jpg
Diviaky nad Nitricou 33
Mailom:fitness7@azet.sk
Telefonicky:0918490828
Po-Ne:8-20hod.

Pri objednávaní produktov napíšte do mailu okrem adresy
aj vaše telefónne číslo.
Objednávky príjimam:
Mailom : fitness7@azet.sk
Mobil:0918490828
Osobne po dohode
Poštovné sa pohybuje v rozmedzí:0,90-3,60 eur,
v objednávke nad 70 eur sa poštová služba neplatí,
v určitých prípadoch aj pri nižších objednávkach.
Odosielanie výrobkov:do 24hod./ak sú na sklade/

Pri objednávaní produktov napíšte do mailu okrem adresy
aj vaše telefónne číslo.

Jednou z najušľachtilejších činností je znižovanie bolesti a utrpenia druhým.

Chlor-tichý zabijak...

Voda z vodovodu vôbec nie je dobrá; chlór v nej nás pomaly zabíja,
tvrdí český spisovateľ

Český spisovateľ Tomáš Kašpar po zhromaždení materiálov a
konzultáciách s niektorými českými lekármi počas minulého roka
vydal knihu Nenáhlite sa do hrobu, v ktorej poukázal na niekoľko
závažných faktov ohľadom nášho zdravia, zdravotníctva,
stravovania a iných aspektov, ktoré (de)formujú náš zdravotný
stav. Keďže kniha v susednej Českej republike, ale aj u nás na
Slovensku zaznamenala nebývalý ohlas a zároveň autor dostal od
čitateľov mnoho otázok, rozhodol sa niektoré kapitoly obsahovo
rozšíriť, aby ozrejmil niekoľko skutočností, ktoré v knihe
opisoval.
Jedna z kapitol knihy sa zaoberala aj vzťahom pitnej vody a chlóru,
ktorý sa kvôli dezinfekcii do pitnej vody riedi. Na základe
Kašparových poznatkov však chlór v pitnej vode robí pravdepodobne
viac škody, ako osohu. Naozaj teda voda z vodovodu nie je taký
zázrak, ako o nej pred časom hovorila reklama...? Viac o téme chlóru
v pitnej vode už samotný autor Tomáš Kašpar.

Prvý podnet dali zranení vojaci
Je rok 1968. Vo Vietname zúri vojna. V americkej armáde slúži v
199. pešom prápore lekár Joseph Price, ktorý ako chirurg dáva
dohromady zranených vojakov. Pri svojej práci si všimne niečo
zvláštne: vojaci, ktorí dosahovali v priemere vek 22 rokov, majú
tepny a žily zanesené tukom (arterioskleróza) ako 50 až 60 roční
muži! To ostalo pre neho veľkou záhadou.
Keď o tom Joseph premýšľal, spomenul si na svoje detstvo. Ako
chlapec umýval nádoby od mlieka a v nich sa vytvárali na hladkých
stenách veľmi húževnaté, žltasté nánosy tuku. Bolo zrejmé, že
nejaká látka vo vode, ktorou sa umývali nádoby, reagovala s mliekom,
alebo nejakou jeho časťou a výsledkom bol ten ťažko
odstrániteľný nános. Nie je tu náhodou niečo spoločné? Čo keď
existuje spoločný menovateľ? A potom mu ako blesk napadlo niečo
vzrušujúce. Len jedna jediná látka (okrem tuku) bola prítomná v
oboch prípadoch.
Vodu bolo treba ošetriť. Použil sa chlór

Pretože vo Vietname bolo extrémne teplo, hrozilo znečistenie pitnej
vody, a preto existovalo nariadenie všetku pitnú vodu ošetriť silnou
dávkou chlóru. Pokiaľ by niekto z vody ochorel, mohol zodpovedný
človek očakávať vážne postihnutie.
Stanovené bolo iba minimálne množstvo, takže vojaci reagovali
takto: „Ak málo je dobre, viac je lepšie.“ A tak vojaci pili silno
prechlórovanú vodu, ktorá tak páchla, že sa takmer nedala piť.
Samozrejme, v extrémnom teple bol veľký smäd, a tak jej každý
vypil veľa. A Josephovi sa v hlave usídlila neodbytná otázka:
„Nehrá v tom nejakú rolu chlór?“
Infarkt bol v minulosti tabu
Po návrate z Vietnamu hľadal odpoveď na svoju otázku.
Zhromažďoval informácie, hľadal v archívoch, skúmal pravdivosť
všetkých lekárskych výskumov a záverov. Okrem iného zistil, že
až do roku 1920 bol srdcový infarkt takmer neznámou chorobou, a to i
u ľudí, ktorí jedli takisto alebo aj viac tučného jedla, ako my
dnes, a aj u ľudí, ktorí boli obézni. Okolo roku 1920 potom začali
vlády presadzovať núdzové používanie elementárneho chlóru kvôli
epidémiám týfusu. Pristúpili k tomu bez akýchkoľvek testov a
výskumov škodlivosti. A pri požívaní chlóru sa už zostalo.
Prečítajte si rozhovor s Tomášom Kašparom:
Liek na rakovinu existuje a ľudia si choroby spôsobujú sami
jedlom>>

Takisto objavjil, že tradiční Eskimáci sú schopní zjesť na
posedenie aj niekoľko kilogramov veľrybieho tuku, čo robia celý
život, bez toho aby poznali infarkty či mŕtvice spôsobené
usadzovaním tukov v cievach. Ich tepny a žily sú čisté. Môže to
byť tým, že pijú vodu priamo z ľadovca – teda nechlórovanú?
Ďalej zistil, že u zvierať, žijúcich v divočine, je upchávanie
ciev javom absolútne neznámym, pričom zvieratá chované v
zoologických záhradách, ktoré prijímajú tekutiny z vodovodu,
začínajú trpieť upchávaním ciev.
Podobne u ľudí, žijúcich v primitívnych podmienkach (kde nie je
vodovodné potrubie s chlórovanou vodou) je srdcový infarkt vecou
neznámou, avšak akonáhle sa títo ľudia presťahujú do
„civilizácie“ s chlórovanou vodou, infarkt sa u nich stane bežnou
záležitosťou.
Záleží aj na tvrdosti vody
Je tu takisto jedna záhada, ktorou lekári nedokážu vysvetliť: Ako
je možné, že tam, kde je vo vodovode tvrdá voda, majú ľudia menej
infarktov, ako tam, kde je voda mäkká? To ich teória o nebezpečnom
cholesterole nedokáže vysvetliť; no teória so zodpovednosťou
chlóru ju objasňuje: agresívny a extrémne aktívny chlór reaguje s
časticami tvrdej vody na chloridy, takže ho zostane menej pre priame
ovplyvňovanie našich ciev.

Zaujímavé takisto je, že počet úmrtí na cievne choroby v
civilizovaných krajinách neklesá, napriek konzumácii nízkotučných
jedál – je teda zrejmé, že cholesterol asi nebude tou hlavnou
príčinou. Fakty sa kopia jeden na druhý a všetky majú jedného
spoločného menovateľa.
Experiment s kohútmi
Price sa teda rozhodol pre experiment, ktorý by všetko objasnil. Doma
na farme zobral 100 kohútov, starých jeden deň, a rozdelil ich do 2
skupín po päťdesiat. Jedna skupina pokusná a druhá kontrolná. Obom
skupinám dával úplne to isté krmivo a choval ich v úplne takých
istých podmienkach. Vo veku 12 týždňov začal pokusnej skupine
pridávať do krmiva a vody chlór vo zvýšenej koncentrácii.

7 fotiek vo fotogalérii
Čo sa stalo? Behom troch týždňov bolo možné zreteľne pozorovať
rozdiely na vzhľade aj správaní. Zatiaľ čo kontrolovaná skupina
bola ukážkou pevného zdravia – jasne červené hrebienky mali
kohútikovia vztýčené, perie krásne hladké a čisté, boli
aktívni, hašteriví a mohutní, pokusná skupina javila známky
ľahostajnosti, kohúti sa chúlili v rohoch, boli menší, chodili so
zježeným perím, ako by im bola zima, boli zhrbení a ich hrebienky
boli bledé (neprekrvené) a zvesené.
Chlór ich zabíjal
Po štyroch mesiacoch kohúti z pokusnej skupiny začali umierať. Boli
podrobení pitve, ktorá ukázala silné žlté nánosy v aortách a
zvyšných cievach. Smrť bola spôsobená najčastejšie krvácaním do
pľúc (embólia). Bežným nálezom bolo takisto zväčšené srdce
(jav zvýšeného krvného tlaku). Po siedmich mesiacoch bola väčšina
kohútov mŕtva a zbytok živých bolo radšej utratených pre ich
chabé životné prejavy - s takými istými pitevnými nálezmi.
Zároveň bolo utratených aj 16 zdravých kohútov z kontrolnej skupiny
a zistilo sa, že ich tepny a žily sú celkom čisté!
Prečo sa do vody pridáva chlór?

"Chlór sa vo vodovodných sieťach používa na dezinfekciu,
zabraňuje množeniu baktérií. Pôsobí podobne ako potravinový
konzervačný prostriedok a zaručuje zachovanie kvality vody dodávanej
odberateľom z hľadiska bakteriálnej nezávadnosti," hovorí Ing.
Zuzana Bratská z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v
Košiciach.

"Chlórovanie je dominantnou metódou dezinfekcie, ktorá sa používa
už viac ako 50 rokov na celom svete. Výhodou je jeho vysoká
účinnosť a relatívna stálosť vo vodných roztokoch, hlavne za
neprístupu svetla. Ako jednu z najbezpečnejších metód dezinfekcie
ju odporúča Svetová zdravotnícka organizácia WHO," dodáva.

Zdroj: pijemzdravuvodu.sk
Výsledky boli presvedčivé, napriek tomu sa Joseph rozhodol spraviť
doplňujúci kontrolný experiment. Zvyšných 34 zdravých kohútov
rozdelil opäť na 2 skupiny po sedemnástich. Prvej skupine začal do
stravy a vody pridávať chlór, zatiaľ čo kontrolnej skupine zachoval
stravu čistú, bez chlóru.
Zabil aj predtým zdravých
Už po troch týždňoch začínali kohúti s chlórovanou stravou
vykazovať zmeny vo vzhľade a správaní. Prvou zmenou bolo zblednutie
hrebienku z jasnej červenej do takmer oranžovej (upchatá
vlásočnice) a hrebienky začínali postupne ochabovať. A krátko na
to nasledovali také isté príznaky, ako u prvej pokusnej skupiny. Po
troch mesiacoch boli v aortách tejto druhej skupiny nájdené veľké
nánosy tuku. Kontrolná skupina 17-tich kohútov mala tepny a žily
opäť úplne čisté.
Doktor Joseph Price bol ohromený a cítil ako svoju povinnosť
oznámiť svetu, čo objavil. Spísal preto o svojich objavoch podrobnú
správu a obrátil sa na všetky kompetentné miesta. Udialo sa však
niečo neuveriteľného: lekári sa jednomyseľne postavili na odpor,
označili doktora Pricea za blázna. Jeho jasnému a zrozumiteľnému
vysvetleniu oponovali tvrdením, že „Pokiaľ tomu dokázal
porozumieť laik, nevedec, nemôže to byť pravda.“
Mohlo by vás zaujímať:
Očkovanie je obrovský podvod a na HIV existuje liek, tvrdí popredný
ex-farmaceut
Korumpovaní slovenskí lekári: Niektorí nás neváhajú "predať" za
dovolenku!
Lekári prehovorili: Zdravotníctvo kontrolujú farmafirmy!
Nikto sa však nenamáhal tento jeho experiment zopakovať. Neveríte
tomu? Hovoríte, že nemá pravdu? Že to nie je chlórom? Skúste to
vyvrátiť tým, že zopakujete ten istý pokus s inými výsledkami.
Chemické spoločnosti (výrobci chlóru) pochopiteľne mlčia.
Zodpovední úradníci však takisto prekvapivo mlčia, alebo sa dokonca
snažia o zákaz vydávať jeho knihy (v „najslobodnejšej zemi
sveta“ - hádajte v ktorej). Jeho kniha sa však stala „tajným
bestsellerom“ a vďaka tomu sa o jeho objave postupne dozvedeli ľudia
po celom svete.

Aký záver z toho vyplýva?
Človek sa nemôže ochrániť pred infarktom alebo mŕtvicou tým, že
vyradí cholesterol (tuk) zo stravy. Je potrebné odstrániť chlór –
silný a extrémne aktívny jed, ktorý pôsobí ako katalyzátor
usadzovania tukov v cievach.
Na usadzovanie tuku v cievach môže mať vplyv celý rad ďalších
faktorov (fajčenie, voľné radikály, atď.), avšak chlór pôsobí
ako prvotný činiteľ, spúšťač, urýchľovač a sprostredkovateľ
(katalyzátor) celého procesu. Tučné jedlá alebo nadváha len
napomáhajú tomu, že sa má v cievach čo usadzovať.
Máte studené ruky, nohy, je vám zima? To môže byť dôsledok
upchatých vlásočníc tukom, práve vďaka chlóru. Vidíte starých
ľudí, ktorí trpia Alzheimerom, demenciou alebo senilitou? To je
dôsledok odumierania častí mozgu v dôsledku upchávania
vlásočníc. Tie sa upchávajú ako prvé.
Zaujali váz poznatky doktora Josepha Pricea?
Prečítajte si jeho štúdiu v online knihe Cievy, cholesterol,
chlór>>
Nasledujú žilky a žily a dostavujú sa ďalšie problémy –
sexuálna impotencia u mužov, vysoký krvný tlak a tak ďalej a tak
ďalej. Nakoniec sa upchávajú tepny a dostavuje sa angína pectoris,
infarkt alebo mŕtvica. Na upchávanie ciev tukom zomrelo od vzniku
tejto choroby viac ľudí, ako ich padlo vo všetkých vojnách v
histórii ľudstva. Tak vláda sveta (nevedomky) predbehla v zabíjaní
chlórom aj neslávneho diktátora Hitlera.

7 fotiek vo fotogalérii
To, že vlády bez výskumov a testov škodlivosti zaviedli
používanie chlóru, to sa dá odpustiť. Boli tu akútne hrozby,
ktoré bolo nutné vyriešiť. To, že si lekári a vedeckí pracovníci
nedali do súvislosti chlór s cievnymi chorobami (prejavilo sa to až
omnoho rokov neskôr), to sa takisto dá pochopiť.
Avšak to, že zavierajú oči pred jasnými dôkazmi a faktami, to sa
dá označiť iba za zločin.
O autorovi
Osobná a finančná kríza po rozvode s prvou manželkou a následné
zdravotné problémy ho prinútili zaoberať sa vzťahom zdravia a
psychiky a hľadať odpovede na ďalšie otázky, ktoré s tým
súviseli. Aj keď Tomáš Kašpar dôveroval stále modernejšej
klasickej medicíne, prvé rozčarovanie prišlo krátko po rozdelení
Československa. Od tej doby začal byť opatrný a študoval rôzne
zdroje, až napokon zozbierané poznatky a vedomosti zhrnul po takmer
dvadsiatich rokoch do ucelenej podoby. O civilizačných ochoreniach,
dôležitosti stravy pre človeka a praktikách nadnárodných koncernov
napísal knihu Nenáhlite sa do rakvy (Nespěchejte do rakve).
http://diva.aktuality.sk/clanok/40230/voda-z-vodovodu-vobec-nie-je-dobra-chlor-v-nej-nas-pomaly-zabija-tvrdi-cesky-spisovatel/
Chlor-tichý zabijak...
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one