Poradca,informátor v oblasti:
životosprávy,zdravotných
ťažkostí,formovania postavy.
J-Synek2.jpg
Diviaky nad Nitricou 33
Mailom:fitness7@azet.sk
Telefonicky:0918490828
Po-Ne:8-20hod.

Pri objednávaní produktov napíšte do mailu okrem adresy
aj vaše telefónne číslo.
Objednávky príjimam:
Mailom : fitness7@azet.sk
Mobil:0918490828
Osobne po dohode
Poštovné sa pohybuje v rozmedzí:0,90-3,60 eur,
v objednávke nad 70 eur sa poštová služba neplatí,
v určitých prípadoch aj pri nižších objednávkach.
Odosielanie výrobkov:do 24hod./ak sú na sklade/

Pri objednávaní produktov napíšte do mailu okrem adresy
aj vaše telefónne číslo.

Jednou z najušľachtilejších činností je znižovanie bolesti a utrpenia druhým.

Osteoporóza a fakty o nej, ktoré vám lekár nepovie


Máte sklon k osteoporóze a lekár vám odporúča zvýšený príjem
vápnika v podobe mliečnych výrobkov alebo vo forme doplnkov?

Nepočúvajte ho, mýli sa! Zvýšeným príjmom vápnika osteoporóze
nepredídete, naopak si ju len privoláte.

Tento článok je pomerne dlhý pretože podrobne opisuje rozoberanú
problematiku. Postupne sa tu budeme zaoberať nasledovnými oblasťami:

Osteoporóza a starnutie
Zrýchlená výmena kostného tkaniva
Ako estrogén ovplyvňuje metabolizmus kostí
Vápnik je príčinou nedostatku vápnika
Nízka hustota kostí ako prevencia osteoporózy
Dôkazy teórie o zvýšenom vápniku a osteoporóze
Sú ľudia múdrejší než príroda?
Úloha Vitamínu D pri osteoporóze
Vplyv cvičenia
Osteoporóza a nadváha

Osteoporóza a starnutie
Čím ste starší, tým väčšiu mate šancu ochorieť na
osteoporózu, ktorá v podstate je o starnutí. Pacienti s osteoporózou
mali pôvodne tiež silné a zdravé kosti, tak ako každý iný.

Osteoporóze teda nie je o neschopnosti vybudovať silné kosti, ale o
ich predčasnej degenerácii.

Čo teda spôsobuje túto predčasnú degeneráciu?
Nejaká príčina viedla k tomu, že osteoporotické kosti zdegenerovali
viac ako kosti zdravé u ľudí porovnateľného veku. Presnejšie
povedané, kosti zostarli rýchlejšie. Ide teda predčasné starnutie
kostí a nie nutne o chorobu.

Všetky orgány v tele starnú. Bunky v nich sa pravidelne počas
života obnovujú. Staršie odumrú a nové ich nahradia. Existuje však
limit koľko krát sa bunka dokáže zreplikovať. Po dosiahnutí svojho
limitu sa už ďalej nedelia. Vtedy daný orgán zostarne.

Je to podobné ako s pokožkou. Keď je dostupných menej nových
buniek, ktoré by nahradili staré a dehydrované, pokožka zvráskavie.

Všetci tiež vieme o tom, že ak sa vystavíme nadmernému slnečnému
žiareniu, budeme vyzerať starší o čosi skôr. To preto, lebo slnko
poškodí bunky vo vrchných vrstvách pokožky a tie musia byť
nahradené novými.

No a čím viac k takémuto nahradeniu buniek dochádza, tým skôr sa
vyčerpá ich reprodukčná schopnosť. Zrýchlené starnutie je teda o
zvýšenom „obrate“ buniek, kde staré poškodené sú nahradzované
novými.

Zrýchlená výmena kostného tkaniva
Postupne sa dostávame k otázke, že čo spôsobuje rýchlejšiu obmenu
buniek kostného tkaniva. Medzi vedcami na kostné tkanivá je
všeobecne známe to, že ženský hormón estrogén má ochrannú
funkciu. Pokiaľ ho má telo dostatok, riziko osteoporózy je oveľa
nižšie.

Preto aj šanca ochorením na toto ochorenie je 3 krát vyššia u
žien, keďže s menštruačným cyklom hodnota estrogénu každý 4.
týždeň výrazne klesá. Počas tej doby sú kosti menej chránené.

V prípade žien po prechode, hodnota estrogénu je permanentne
nižšia, preto aj riziko osteoporózy sa v danom období výrazne
zvyšuje.

Tuto by sa ešte žiadalo dodať, že aj keď je estrogén ženský
pohlavný hormón, majú ho aj muži. U nich však prevláda
testosterón, kým u žien je tomu naopak.

Ak by sme presne vedeli ako estrogén chráni pred predčasným
starnutím kostí, vedeli by sme aj ako jeho nedostatok osteoporózu
podporuje. Preto sa následne sústredíme na zodpovedanie tejto
otázky.

Ako estrogén ovplyvňuje metabolizmus kostí
Estrogén spomaľuje tak vstrebávanie vápnika do kostí, ako aj jeho
vyplavovanie. Pre absorpciu vápnika je vyžadovaná aktivita buniek
nazývaných osteoblasty.

Osteoblasty sú tiež zodpovedné za vytváranie kostnej matrice do
ktorej sa ukladá vápnik.

Na druhej strane, pre vyplavovanie vápnika z kostí je vyžadovaná
aktivita buniek zvaných osteoklasty.

V prípade, že sa do kostí vstrebe viac vápnika, napríklad v
dôsledku nedostatku estrogénu, zvýši sa aktivita tak osteoblastov,
ako aj osteoklastov. Problém tu však je to, že v procese vytvárania
kostnej matrice 50 až 70% osteoblastov zahynie.

Čím viac je stimulovaná aktivita týchto buniek, tým viac ich aj
zahynie. A keďže estrogén spomaľuje vstrebávanie vápnika,
zároveň tým zabraňuje úhynu osteoblastov.

V prípade, že konzumujete zvýšené množstvo vápnika po celý váš
život, obmena osteoblastov je rovnako zvýšená. Mnohým ľuďom sa
prostredníctvom zvýšeného príjmu vápnika úspešne podarí
zvýšiť hustotu svojich kostí.

To je aj dôvodom, prečo priemerná hustota kostí je vyššia u
obyvateľov krajín s vysokou konzumáciou mlieka.

Takýto „úspech“ však býva len dočasný. Keďže počet
koľkokrát sa bunky môžu rozdeliť je konečný, táto ich
reprodukčná schopnosť sa vyčerpá oveľa skôr. Po jej vyčerpaní
bude množstvo nových dostupných osteoblastov nedostatočné.

A keďže len osteoblasty dokážu vytvárať nové kostné tkanivo,
jeho ďalšia tvorba sa logicky tiež zníži. To však neplatí o
osteokastoch podieľajúcich sa vyplavovaní vápnika z kostí. Za
bežných okolností nastávajú obe procesy súčasne – tvorba
nového kostného tkaniva s ukladaním vápnika i jeho vyplavovanie z
kostí.

Teraz už zrejme tušíte, kde je pes zakopaný…

V dôsledku nedostatku osteoblastov sa jeden proces spomalil, no druhý
nie. V nedostatočne novovytváranej matrici začnú vznikať póry. No
a po čase sa dopracujete k ochoreniu zvanom osteoporóza.

Vápnik je príčinou nedostatku vápnika
Znamená to teda, že samotný vápnik je príčinou osteoporózy?

Je to ironické, ale áno – vápnik je zodpovedný za svoj vlastný
nedostatok. To však platí len v prípade, ak je jeho príjem dlhodobo
privysoký.

Tak ako pri ostatných mineráloch, telo za normálnych okolností ich
absorbuje z jedla len toľko, koľko potrebuje. V priemere iba
približne 200 mg vápnika je absorbovaných denne do krvi.

A to bez ohľadu na to, či konzumujeme 300 alebo 700 mg. Dokonca aj
vtedy keď užívate dodatočných 1200 mg v podobe doplnkov.

Preto, aby telo prijalo optimálne množstva vápnika, sa miera jeho
absorpcie so zvýšeným príjmom znižuje.

Avšak v prípade ak ho konzumujete príliš veľa, miera jeho absorpcie
sa nedokáže znížiť dostatočne na to, aby tento zvýšený príjem
kompenzovala. Z príjmu nad 1500 mg vápnika sa asi 5% stále vstrebe do
krvi. Tu sa potom sa natíska ďalšia otázka:

Čo vaše telo s nadbytočným vápnikom robí?
Nadbytočný vápnik sa jednoducho ukladá do kostí a to z
jednoduchého dôvodu. Telo si veľmi prísne stráži hladinu vápnika
v krvi.

Svaly dokážu fungovať len vtedy, ak sa vápnik z nich dokáže
dostať von. To by nebolo možné v prípade, ak by bola jeho hladina v
krvi privysoká. Dokonca by to mohlo byť aj smrteľné, keďže
dýchanie si vyžaduje svalovú činnosť.

Pre záchranu vášho života je nadbytočný vápnik ešte pred
samotným konečným vylúčením z tela okamžite premiestňovaný z
krvi do kostí.

Za normálnych okolností sa v krvi nachádza približne 500 mg
vápnika. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou úrovňou je iba 26%
vďaka trom hormónom, ktoré sa starajú o túto rovnováhu.

Po tom, čo bol nadbytočný vápnik premiestnený do kostí, dva z
uvedených troch hormónov stimulujú jeho následné vyplavovanie z
kostí von. Tretí hormón stimuluje odplavovanie vápnika do moču.

Prečo kosti nedržia nadbytočný vápnik ale sa ho zbavujú?
Podľa tradičnej doktríny dokážeme zabrániť osteoporóze tým, že
si kosti „pred-zásobíme“ dostatočným množstvom vápnika na
staré kolená.

Alebo aj inak povedané, že „Čím viac vápnika sa nachádza v
kostiach, tým dlhšie potrvá, kým sa vyprázdnia.“

Bolo by to jednoduché riešenie v prípade, že by si kosti tento extra
vápnik aj podržali. Bohužiaľ tomu tak nie je…

Naše kosti sú vybudované na základe plánu, presne tak, ako
napríklad dom. Obsah vápnika v nich má byť presne podľa plánu.
Rovnako ako nahádzanie extra tehál do vašej obývačky neurobí váš
dom silnejším, tak nahádzanie extra vápnika do kostí ich neurobí
pevnejšími.

Ak chcete nerušene sledovať televízor alebo v dome poupratovať,
musíte nadbytočné tehly vyhádzať von. Preto aj nadbytočný vápnik
z vašich kostí sa skôr či neskôr vyplaví.

Pre zachovanie tejto umelo zvýšenej hladiny vápnika vo vašich
kostiach potom musíte denno-denne prijímať nadbytočný vápnik v
strave. Avšak bez ohľadu na to, koľko mlieka vypijete alebo doplnkov
skonzumujete (prípadne žiadne), vaše kosti budú v 70-ke obsahovať
menej vápnika ako v 30-ke.

Problémom tu je to, že všetok ten nadbytočný vápnik je
spracovávaný osteoblastami a osteoklastami. Ak ste napríklad
absorbovali denne do krvi 400 mg vápnika namiesto 200 mg, potom tieto
bunky za 40 rokov museli spravovať o 2,9 kg vápnika viac ako za
normálnych okolností.

No a keďže osteoblasty majú rýchlejšiu mieru úhynu a obnovy ako
osteoklasty, ich následný nedostatok v čase staroby vám začne v
matriciach kostí vytvárať diery a póry.

Podobný efekt na osteoblasty majú aj privysoké dávky vitamínu A,
zvýšené hladiny kortizolu alebo užívanie kortikosteroidov. Všetky
predčasne vyčerpajú kapacitu tvorby nových osteoblastov.

Naopak, pri nižšom príjme vápnika kosti starnú pomalšie. Dokonca
pri pokusoch na myšiach sa znížený príjem vápnika počas
dospievania ukázal ako účinný pre spomalenie starnutia a posilnenie
pozdĺžneho rastu ich kostí.


Čo z toho teda pre nás vyplýva?
Áno, nadmerným prísunom vápnika si dokážete zvýšiť hustotu
kostí. Avšak si tým aj skôr vyčerpáte ich kapacitu.

Áno, vysoká hustota kostí znamená silnejšie kosti. Dočasne.
Silnejšie kosti ale automaticky neznamenajú aj kosti zdravšie.

Podobne ako kulturisti majú silnejšie svaly, nie však zdravšie
svaly. Pravdu povediac, ako starnú, problémy s ich svalmi len
pribúdajú. Presne to isté platí aj pre kostiach. Čím viac sa
urýchli starnutie, tým skôr sa vyčerpá ich schopnosť
znovuobnovovania sa.

Preto v krajinách, kde je najvyššia priemerná hustota kostí, je aj
najvyšší výskyt zlomenín bedrových kĺbov.

Nízka hustota kostí ako prevencia osteoporózy
Je teda nízka hustota kostí prevenciou neskoršej osteoporózy?

To závisí od dôvodu prečo je hustota nižšia. Pokiaľ je tomu v
dôsledku celoživotného mierne zníženého prísunu vápnika, potom
áno.

Dokonca aj v prípadoch, keď je prísun vápnika veľmi nízky, stále
nedôjde k jeho nedostatku pri ukladaní do kostnej matrice. Jediný
rozdiel bude ten, že kosti nezostarnú predčasne a súčasne nebudú
obsahovať málo vápnika.

Na druhej strane, ak je hustota kostí nízka preto, lebo bola
vyčerpaná regeneračná schopnosť osteoblastov, tak potom nie, nízka
hustota nebude pôsobiť preventívne na osteoporózu.

V tomto prípade sa v matriciach kostí vyskytujú póry, ktoré
neobsahujú žiaden vápnik.

Pre zhrnutie – hustota kostí môže byť nízka vo veľmi silných a
zároveň aj v oslabených kostiach. Preto tento fakt tak často mätie
i mnohých výskumníkov.

Dôkazy teórie o zvýšenom vápniku a osteoporóze
Vápnik vo forme doplnkov stravy, prípadne konzumácia mlieka majú len
dočasný „pozitívny“ efekt na mineralizáciu kostí, no
nepriaznivé dôsledky z dlhodobého hľadiska.

Ako už bolo spomenuté, pri zvýšenom prísune vápnika naozaj dôjde
k zvýšeniu ich hustoty a teda aj k ich sile. To je aj dôvodom prečo
hustota kostí je najvyššia práve v krajinách s vysokou konzumáciou
mlieka a mliečnych výrobkov.

To však z dlhodobejšieho hľadiska nič neznamená. Jediné čo to
potvrdzuje je to, že zo začiatku je hustota kostí naozaj o niečo
vyššia.

Existuje na to aj nejaký dôkaz?
Áno, existuje. V porovnaní s ostatnými potravinami, len mlieko
(prípadne doplnky) je možné konzumovať v tak veľkej miere na dennej
báze, aby to dokázalo zvýšiť priemernú dennú absorpciu vápnika
do krvi.

Vo väčšine západných krajín dokonca existuje tradícia vysokej
konzumácie mlieka a mliečných výrobkov. Tiež však existujú mnohé
vedecké štúdie dokumentujúce výskyt zlomenín bedrového kĺba
podľa krajín.

Ak je teda pojítko medzi zvýšeným príjmom vápnika a osteoporózou,
potom tá by mala byť najvyššia práve v krajinách s vysokou
konzumáciou mlieka.

Pozrime sa teda na štatistiku…
V Grécku sa medzi rokmi 1966 a 1977 priemerná konzumácia mlieka
zdvojnásobila (v roku 1985 bola ešte vyššia) a na počudovanie sa
zdvojnásobil aj výskyt osteoporózy.

V Hong Kongu sa za rok 1989 skonzumovalo dva krát viac mlieka ako v
roku 1966 a výskyt osteoporózy sa za rovnaké obdobie strojnásobil. V
súčasnosti je ich úroveň konzumácie mlieka na takmer rovnakej
úrovni ako v Európe, podobne ako úroveň výskytu osteoporózy.

Je to úplne jednoduché: tam kde je vysoká konzumácia mlieka, je aj
vysoký výskyt osteoporózy.

V porovnaní s ostatnými krajinami je najvyššia úroveň konzumácie
mlieka vo Švédsku, Fínsku, Švajčiarsku a Holandsku (približne 300
až 400 kg na obyvateľa za rok). Rovnako výskyt osteoporózy v týchto
krajinách vyletel do výšin.

Ďalšími príkladmi sú Austrália, Nový Zéland a USA. V týchto
krajinách je konzumácia mlieka 3 krát vyššia ako v Japonsku a
súčasne výskyt zlomenín bedrových kĺbov je vyšší 2,5 krát.

V skupinách obyvateľstva USA, ktoré konzumujú menej mlieka, ako
napríklad Američania mexického alebo afrického pôvodu, je aj takmer
dva a pol krát nižší výskyt osteoporózy v porovnaní s bielymi
Američanmi.

A nie, to nie je z dôvodu genetických odlišností.

U obyvateľstva európskeho pôvodu v Čile a Venezuele, ktorí
konzumujú menej mlieka je v porovnaní s USA, Fínskom, Švédskom a
Švajčiarskom výskyt zlomenín bedrových kĺbov nižší viac ako 3
krát.

Číňania konzumujú veľmi málo mlieka, len čosi okolo 8 kg na
obyvateľa za rok. A div sa svet, výskyt zlomenín bedrových kĺbov je
u nich jeden z najnižších na svete! U čínskych žien je to až 6
krát menej v porovnaní s USA, kde konzumujú 254 kg mlieka na
obyvateľa za rok.

Štatistické bonbóny na záver
V ostatných krajinách, kde sa mlieko pije len veľmi zriedka, ako
napríklad v Kongu, Guinea alebo Togu (6 kg za rok) je osteoporóza
extrémne zriedkavým ochorením.

No a v takej Libérii, Laose alebo Kambodži pijú mlieka ešte menej.
Priemerne na osobu je to len 1 až 3 kg za rok. Tam o osteoporóze a
vekom podmienených zlomeninách bedrových kĺbov ani nepočuli…

Argumenty odporcov
Na vyššie uvedené argumenty a štatistiky odporcovia tejto teórie
určite povedia:

„To preto, lebo Ázijci a Černosi sú geneticky odlišní“.

Je to však nezmysel. Osteoporóza u ázijských žien žijúcich v
Ázii je oveľa nižšia ako u tých žijúcich v USA. Presne rovnako je
tomu aj žien z afrického kmeňa Bantu žijúcich v Bantu a tých
žijúcich z USA.

Taktiež konzumácia mlieka aj výskyt zlomenín bedrových kĺbov je
oveľa nižšia u Černochov žijúcich v Južnej Afrike ako u
Černochov žijúcich v USA.

Sú ľudia múdrejší než príroda?
„Príroda urobila chybu, no našťastie my sme múdrejší a vieme ako
to napraviť. Materské mlieko omylom obsahuje príliš málo vápnika,
čo musí byť napravené tým, že budeme ľuďom podávať mlieko
kravské, ktoré ho obsahuje štvornásobné množstvo.“

Samozrejme, toto je nezmysel.

Ak by naše požiadavky na vápnik boli naozaj štyri krát vyššie,
praveké bábätka by sa nikdy neboli dožili dospelosti alebo mali
vlastné deti. Ak naozaj potrebujeme kravské mlieko, potom človek by
nemal vôbec existovať.

Prečo?

Pretože my sme na tejto planéte existujeme už milióny rokov, pričom
mlieko konzumujeme len maximálne 0,01 milióna rokov. To znamená, že
sme nekonzumovali kvapku mlieka iného zvieraťa po vyše 99% našej
existencie.

Počas nášho vývoja z opíc na moderného človeka sme nikdy nepili,
ani nepotrebovali mlieko iných tvorov. Pred 1,6 miliónmi rokov už
existoval praveký človek vysoký vyše 160 cm so zjavne silnými
kosťami.

Sú aj také názory, že naša praveká diéta obsahovala viac
vápnika. To však nie je pravda.

Typická detská strava
Je zrejmé, že deti pre svoj vývin potrebujú vápnika viac, keďže
ich kosti sú ešte pomerne slabé a potrebujú zvápenatieť. A
materské mlieko, samozrejme, obsahuje všetok ten potrebný vápnik (a
ďalšie nutričné látky), ktoré počas svojich prvých dvoch rokov
potrebujú.

Deti, ktoré počas tohto obdobia konzumujú len materské mlieko sú
perfektne schopné zvýšiť hustotu svojich kostí.

Takže, poďme sa teda trocha bližšie pozrieť na to, koľkože toho
vápnika materské mlieko obsahuje? V skutočnosti nie veľa.

Množstvo vápnika v mg na 100 gramov:

Potravina Obsah
Lieskové orechy 226
Vaječný žĺtok 140
Brazílske orechy 132
Zelené olivy 96
Vlašské orechy 87
Figy 54
Černice 44
Pomaranč 42
Maliny 40
Kiwi 38
Mandarinky 33
Materské mlieko 32
Kokos 20
Hrozno 18
Marhuľa 16
Ananás 16
Slivky 14
Losos 13
Makrela 12
Červený melón 11
Banán 9
Čo to znamená?
Dospelý a deti vždy potrebujú na kg vlastnej váhy menej vápnika ako
novorodenci. Jedlo pre dospelých preto nepotrebuje obsahovať viac
vápnika ako materské mlieko.

A keďže naše prirodzené potraviny ho majú v priemere približne
toľko ako materské mlieko, je úplne nemožné, aby tieto prirodzené
potraviny obsahovali vápnika príliš málo.

Ak by tomu tak bolo, materské mlieko by ho obsahovalo tiež málo a tak
novorodenci by neboli schopní dostatočne zvýšiť hustotu svojich
kostí. K tomuto samozrejme nedochádza.

A pretože veľa potravín obsahuje viac vápnika ako samotné materské
mlieko, priemerná miera absorpcie je nízka kvôli zabráneniu jeho
nadmernému príjmu.

Úloha Vitamínu D
Telo potrebuje denné svetlo pre premenu cholesterolu na vitamín D.
Hormón, ktorý zvyšuje absorpciu vápnika zo stravy do krvného obehu
sa nazýva kalcitriol. Ide o jednu z foriem vitamínu D.

Existujú názory, že výskyt osteoporózy je vyšší v krajinách s
nedostatkom denného svitu.

Avšak v prípade, že aspoň raz za čas konzumujete nejaké ryby alebo
vaječné žĺtka, získate všetok vitamín D, ktorý potrebujete.
Dokonca aj keď žijete v Grónsku, Kanade alebo severnej Európe.

Je výskyt osteoporózy naozaj nižší v krajinách s vyšším
množstvom denného svetla?
Nie nutne.

Napríklad, napriek tomu, že Taliansko je oveľa slnečnejšie ako
Poľsko, výskyt zlomenín bedrových kĺbov je tam vyšší. Dôvodom
je jednoducho fakt, že v Taliansku konzumujú o 25% viac mlieka.

Kuvajt je extrémne slnečný, no výskyt osteoporózy je tam
porovnateľný s Veľkou Britániou alebo Francúzskom preto, lebo sa
tam podobne ako v týchto krajinách konzumuje veľa mlieka.

Okrem toho efekty vitamínu D môžu byť veľmi rozdielne.

Tento hormón zvyšuje tak absorpciu vápnika z potravy do krvného
obehu, ako aj jeho ukladanie do kostí. Tento druhý efekt má za
následok zvýšenú mieru úhynu osteoblastov. Kalcitriol tiež
stimuluje uvoľňovanie vápnika z kostí späť do krvi.

Na druhej strane, vitamín D spomaľuje vylučovanie PTH hormónu (jeden
z hormónov štítnej žľazy). Tento hormón má veľmi silné účinky
na zrýchlené starnutie kostí.

Z toho dôvodu má vitamín D na kosti nepriamo aj ochranné účinky.

Vplyvy vysokej hladiny vitamínu D
Avšak užívanie doplnkového vitamínu D celkovo zvyšuje hladinu
vápnika v krvi. Tento nadbytočný vápnik sa potom môže usádzať v
cievach a na vonkajších stranách kostí.

To má potenciál následne viesť k artérioskleróze ciev a
deformáciám kostí.

Rovnako sa tento extra vápnik môže usádzať v spojivovom tkanive,
kĺboch a spôsobovať bolesti svalov. Tie totiž pre svoje správne
fungovanie vyžadujú dostatočne nízku hladinu vápnika v krvi.

V extrémnych prípadoch, kedy sa vápnik nedokáže zo svalov
odbúravať, to môže dokonca viesť až k smrti svalových buniek a
vyvolaniu choroby zvanej fibromyalgia.

Vplyvy nízkej hladiny Vitamínu D
Osteoporóza je často dopresádzaná veľmi nízkymi hladinami
vitamínu D. To je zapríčiňované niekoľkými faktormi:

Osteoporóza je vyvolaná nadmerným dlhodobým konzumovaním vápnika.
Telo sa to snaží vykompenzovať tým, že znižuje jeho absorpciu zo
stravy do krvi. Keďže vitamín D túto absorpciu zvyšuje, telo sa
snaží vytvárať tak málo vitamínu D, ako je to len možné.
Zvýšená činnosť štítnej žľazy ma za následok jednak nadmerné
ukladanie vápnika do kostí, ako aj jeho odbúravanie z nich, čo po
čase povedie k osteoporóze. V prípade nedostatku kalcitriolu,
sekrécia hormónu PTH nie je ničím brzdená.
Ak príjem vápnika je extrémne nízky – menej ako 300 mg denne (čo
samo o sebe je ťažko dosiahnuteľné), potom súčasný nedostatok
vitamínu D môže spôsobiť osteoporózu tým, že z toho mála v
strave sa ho do kostí dostane ešte menej.
Problémom nie je málo vitamínu D. To nás dokonca chráni pred
nadmernou absorpciou vápnika. Nedostatok vitamínu D je pálčivejší
skôr pre všeobecnú imunitu a odolnosť voči chrípkam a nachladnutiu
ako pre zdravé kosti.

Napríklad až u 52% vyšetrených žien v Saudskej Arábii bol problém
s nedostatkom vitamínu D kvôli ich zahaľovaniu sa, no kvalita ich
kostí nebola ovplyvnená.

Pri alkoholikoch sa úroveň vitamínu D znižuje o 3 až 48 %, avšak
opäť, kvalita ich kostí ovplyvnená nebýva.

Vo všeobecnosti možno povedať, že nepotrebujeme veľa vitamínu D na
spomalenie sekrécie hormónu PTH ani na zvýšenie absorpcie vápnika.

Dokonca v krajinách, kde sa konzumujú veľké množstvá rýb a vajec
(jediné potraviny s vysokým obsahom vitamínu D) miera zlomenín
bedrových kĺbov je privysoká.

V prípadoch keď sa konzumuje veľa vápnika a zároveň veľa
vitamínu D, sa takto zvyšuje aj miera absorpcie i ukladania vápnika.
To následne po čase vedie k osteoporóze (zrýchľuje sa starnutie
osteoblastov).

Vplyv cvičenia na osteoporózu
Ak by bola osteoporóza o nedostatku pohybu, potom všetci pôvodne
zdraví, ale fyzicky neaktívni ľudia mali ju dostali. To sa však
nedeje.

Preto strata kostnej hmoty vekom nemôže byť vysvetľovaná
znižovaním úrovne telesnej aktivity.

Záťaž určuje udržiavanie sily kostí. Ak sa kosti nezaťažujú
vôbec (ako napríklad vo vesmíre), tak áno, potom rapídne strácajú
vápnik. Ak sme však normálne aktívni, naše kosti obsahujú dostatok
vápnika na to, aby si poradili s bežnými pádmi.

Nedostatok cvičenia k tomu nijako neovplyvňuje osteoblasty a teda ani
ich zrýchlené opotrebenie sa, preto v žiadnom prípade nemôže
viesť k osteoporóze.

Ak máte nízku hustotu kostí, potom extra cvičením si ju môžete
zvýšiť. To však nie je osteoporóza. Tá je iba vtedy, ak hustota
kostí sa už nedá zvýšiť žiadnym spôsobom (keďže vyčerpaná
kapacita potrebných osteoblastov je neobnoviteľná).

Môže cvičenie zvýšiť silu kostí u starých?
Áno, ale len vtedy, keď reprodukčná kapacita osteoblastov nie je
ešte úplne vyčerpaná. Cvičenie podporuje aktivitu zvyšných
osteoblastov a dočasne zvýši pevnosť kostí.

V prípade, že reprodukčná kapacita osteoblastov je takmer úplne
vyčerpaná, potom už ani cvičenie nepovedie k zvýšeniu hustoty
kostí. Bohužiaľ, toto býva najčastejšou príčinou u starších
ľudí s osteoporózou. S pribúdajúcim vekom sa aj možnosť zvýšiť
hustotu kostí cvičením stále znižuje.

Bežné denné aktivity sú všetko, čo človek potrebuje pre udržanie
si zdravých kostí. Zvýšená fyzická aktivita vedie k ich
rýchlejšiemu opotrebeniu, o zvýšenom riziku úrazov nehovoriac.

Tiež je možné sa zamerať na posilňovanie konkrétnych svalových
partií. V prípade nárazov alebo pádov tie dokážu pohltiť aspoň
časť z ich energie.

Osteoporóza a nadváha
To, že menopauza prispieva k osteoporóze a naopak, že obezita ju
zmierňuje sú známe klinické zistenia.

Po menopauze hladina estrogénov je nízka. To zvyšuje riziko
osteoporózy, keďže estrogény majú spomaľujúci účinok na
činnosť a odumieranie osteoblastov pri formovaní novej kostnej hmoty.

Pri obezite sa zvyšuje hladina leptínu. Ten, podobne ako estrogén,
má na osteoblasty ochranný účinok. Tu však v žiadnom prípade
nechceme podporovať obezitu ako liek na osteoporózu, keďže tá so
sebou prináša celý rad iných zdravotných problémov. Ide len o
klinické zistenie.

Sú však populárne aj postoje, že mierna nadváha prináša so sebou
viac zdravotných pozitív ako preháňaná štíhlosť.

Iné názory tvrdia, že obezita má ochranný účinok proti
osteoporóze preto, lebo zvýšená váha viac zaťažuje kosti a teda
zvyšuje ich pevnosť. Ak by toto bola pravda, potom osteoporóza by sa
dala jednoducho pribrzdiť a dokonca aj zvrátiť extra cvičením
(záťažou svalov).

Takto tomu však nie je. Osteoporóza je nezvrátiteľná.
Nie je spôsobená zníženou hustotou kostí, ale vyčerpaním
regeneračnej schopnosti osteoblastov, ktorá je v dôsledku starnutia
konečná.

Nízka hustota kostí je dôsledkom nedostatočnej tvorby novej kostnej
matrice, nie príčinou.
www.badatel.sk
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one