Poradca,informátor v oblasti:
životosprávy,zdravotných
ťažkostí,formovania postavy.
J-Synek2.jpg
Diviaky nad Nitricou 33
Mailom:fitness7@azet.sk
Telefonicky:0918490828
Po-Ne:8-20hod.

Pri objednávaní produktov napíšte do mailu okrem adresy
aj vaše telefónne číslo.
Objednávky príjimam:
Mailom : fitness7@azet.sk
Mobil:0918490828
Osobne po dohode
Poštovné sa pohybuje v rozmedzí:0,90-3,60 eur,
v objednávke nad 70 eur sa poštová služba neplatí,
v určitých prípadoch aj pri nižších objednávkach.
Odosielanie výrobkov:do 24hod./ak sú na sklade/

Pri objednávaní produktov napíšte do mailu okrem adresy
aj vaše telefónne číslo.

Jednou z najušľachtilejších činností je znižovanie bolesti a utrpenia druhým.

Zatajovanie reinkarnácie

Prečo nám cirkev zamlčala a naďalej zamlčuje poznanie o
reinkarnácii?

Čo nám malo byť zamlčané a prečo? Existuje reinkarnácia, teda
možnosť opakovaných vtelení? Odpoveď je áno! Až 30 - 40%
obyvateľstva je presvedčených o tom, že ich duša žila na Zemi už
viac krát. Toto prastaré poznanie ľudstva nájdeme vo všetkých
končinách Zeme a v mnohých kultúrnych kruhoch a nielen v budhizme a
hinduizme ako si mnohí myslia, ale aj v kresťanskom učení. Pre
biblických kresťanov je to neprijateľné, ale to nič nemení na
duchovnej realite, ktorá sa neorientuje podľa zaškatulkovávania
takzvaných "kresťanských teológov" už celých 2000 rokov. Pred ca.
1500 rokmi bolo učenie o reinkarnácii definitívne zamietnuté a
potlačené cirkevnou kliatbou.
Potlačenie tohto prastarého poznania ľudstva vznikajúcou cirkevnou
mocou v západnom svete malo a má až do dnes fatálne následky pre
celé dejiny ľudstva, pretože jeho potlačením cirkev relativizovala
taktiež vesmírnu zákonitosť: to čo človek (národ) seje, to bude
aj žať... Keď sa pozrieme kam "kresťanské" západné národy spolu
s cirkvou dohnali náš svet a našu Zem tým, že nežili
kresťansky, ale mnohokrát horšie ako pohansky, začne sa človek na
mnoho vecí pozerať trochu inak...

Viera v znovuvtelenie duše je tak stará ako ľudstvo. Viac ako
polovica ľudstva to považuje za úplne prirodzenú vec, že sa duša
môže tu na Zemi narodiť viac krát. Takzvané kresťanské
náboženstvá reinkarnáciu odsudzujú ako východné učenie, pritom
však ešte na začiatku kresťanských dejín bolo poznanie o
reinkarnácii úplne prirodzenou vecou.

Podľa cirkevného učenia duša vzniká až pri splodení. Ak je potom
dieťa cirkevne pokrstené podľa cirkevného učenia všetko záleží
na tom, či človek bude nasledovať a prijímať od kňazov sakramenty,
teda sviatosti. Ak nie, potom bude duša bezpodmienečne naveky
zatratená. Inak veriaci ľudia, alebo pohania sú už tak či tak
zatratení, napriek tomu, že platia dane, z ktorých sú platení aj
cirkevní služobníci a ich učenie. To je cirkevné učenie, ale nie
kresťanské. To je obraz hrozného trestajúceho Boha, ktorý si v
biblii sám protirečí.

Myšlienka reinkarnácie bola časťou gréckej filozofie, u Pytagorasa,
Platóna ale aj v Egypte. Táto myšlienka sa dá nájsť aj v
židovskej viere. Židovský náboženský vedec Ben Chorin píše:
"Myšlienka znovunarodenia je v židovstve za čias Ježiša očividne
vierou ľudu ... Ľudia vtedy Ježiša považovali za jedného zo
starých prorokov, ktorý sa znovu vrátil (Luk 9,8 a 19) znovu sa
inkarnoval.. V Talmunde sa často vyskytujú zvláštne poznámky, ako
napríklad: ´Mordechai, to je Samuel´. Tu je povedané, že Žid
Mordechai, strýko kráľovnej Ester bol znovunarodením Samuela ..." (Z
knihy Brat Ježiš, Mníchov 1977, nem. orig.)

Podľa židovského historika Flavia Josepha, ktorý žil v 1. storočí
po Kristovi, boli o tom dokonca očividne presvedčení aj farizeji.
Ježiš to vtedy nemusel výnimočne učiť, pretože bolo toto poznanie
všeobecne známe. Ak sa teda vracali duše prorokov, teda znovu sa
inkarnovali do ľudského tela a vyučovali ďalej ľud, prečo to
potom nemôže byť aj u bežných duší, či ľudí?

Do cirkevnej biblie žiaľ neboli pojaté mnohé spisy z apokryfov, v
ktorých boli často miesta dokladajúce myšlienku reinkarnácie.
Biblia vlatne vznikala z mnoho tisíc apokryfov, ale vznikajúca
mocnárska cirkev už koncom 2. storočia žačala určité texty
uprednostňovať pred inými. Proces cieľeného výberu textov
(kanonizácie) bol ukončený až koncom 4. storočia, kedy už cirkev
bola vonkajšou cirkevnou mocnosťou s hierarchickou štruktúrou a
pápežom, teda presný opak toho, čo chcel Ježiš (nenazývajte sa
rabim a svätým otcom).

V roku 383 dostal Hieroným(345-420), strojca konečného znenia biblie,
poverenie od pápeža Damasusa I., aby vytvoril jednotný latinský
text biblie. Tento text (Vulgata) sa dodnes prezentuje ľudu ako
bezchybné autentické Slovo Božie a síce do písmenka, napriek
mnohým protirečeniam hlavne v Starej zmluve. Hieronym však nemal k
dispozícii žiaden jednotný text. Doteraz je známych ca. 4860
gréckych rukopisov Novej zmluvy, z ktorých sa nenájdu 2, koré by sa
v texte zhodovali. Teológovia dnes počítajú ca. 100 000 rôznych
variantov.

Je známe, že Hieroným musel pod tlakom zmeniť text evanjelií na
3500 miestach. Pápežovi Damasusovi I. potom napísal:" Či nájde sa
jeden, ktorý by ma nenazval nahlas jednoducho falšovateľom a
náboženským zločincom, lebo som mal odvahu mnohé pridať, zmeniť a
vynechať v starých knihách, evanjeliách?..."

Hmm...? Avšak čo vynechal, čo pridal? Z ďalších citátov vyplýva,
že vedel o poznaní prvých kresťanov o reinkarnácii, ako aj o tom,
že žili bez mäsitej stravy. Hieroným bol sám vegetarián. Tieto
aspekty sa však tiež nedostali do oficiálnych textov biblie.
"Jedenie zvieracieho mäsa bolo až do potopy neznáme; ale od potopy
nám boli vlákna a zapáchajúce šťavy zvieracieho mäsa pchané do
úst... Ježiš Kristus, ktorý sa zjavil, keď sa naplnil čas, spojil
koniec znovu so začiatkom, tak že nám teraz nie je viac dovolené
jesť mäso zvierat. ...A tak vám hovorím: Ak chcete byť dokonalí,
potom je prospešné, aby ste nejedli mäso." Lib I. Adversus Jovinian,
Jovinianum II, 6

Predstavme si, že by sa už storočia nejedlo na celej Zemi mäso... to
by aj klimatická zmena asi neexistovala, keďže podiel produkcie mäsa
na producii CO2 a metánu je ca. 30% a to je podstatne väčší podiel
ako má celosvetová doprava (ca. 18 %). A tu sa ukazujú obrovské
následky a zodpovednosť cirkvi a štátu...

Historické falšovanie biblie, ktoré Hieronym dovŕšil, má dodnes
fatálne dôsledky pre celé ľudstvo a celú Zem, pretože keby
ľudstvo vedelo, že negatívne činy sa vrátia naspäť na
páchateľa v tomto alebo v jednom z ďaľších pozemských životov
podľa princípu sejby a žatvy, určite by to tu na planéte Zem
vyzeralo inak.

Toto zamlčovanie sa však začalo už od 2. storočia, kedy kňazská
kasta začala bojovať proti Origenesovi. Origenes(185-254) bol
najvýznamnejším ranokresťanským učencom. Ako prvý kriticky
porovnával rôzne texty starej zmluvy ako aj jemu dostupné texty
evanjelií a k tomu preklady v rôznych rečiach. Pred 1700 rokmi!
Origenes vyučoval na kresťanskej škole v Alexandrii, ktorá mala meno
gréckej filozofickej školy.

Vychádzal z toho, že materiálny svet sa vytvoril z diania pádu v
duchovnom svete, že pôvodne čisté duchovné bytosti klesli
odvrátením sa od Boha do svetov s hrubšou hmotou a stále viac sa
zhusťovali, až kým dosiahli hrubohmotný stupeň človeka. Bolo pre
neho samozrejmé, že ľudská duša existovala už pred jej vtelením
ako duchovná bytosť, ktorá sa zaťažila a mala využiť svoje
pozemské bytie na to, aby sa očisťovala. Učil, že na koniec sa
celé stvorenie vráti naspäť k Bohu, teda nikto nie je naveky
zatratený. Bránil sa hlavne proti automatizmu, že skrze cirkevné
sakramenty(sviatosti), ako napr. krst, sú splatené raz a navždy
všetky hriechy.

Podobne ako prví kresťania vedel o reinkarnácii, čo je zrejmé z
jeho spisov. Žil však už v dobe kedy bolo prepólovanie
prakresťanstva na inštitúciu moci v plnom prúde. Už počas života
proti nemu bojovala kňazská kasta kvôli jeho učeniam a jeho spisy
boli od vlastných žiakov pod tlakom falšované a cirkevnými
zástupcami systematicky likvidované. (porovnaj Robert Sträuli,
"Origenes diamantový"Zürich 1987 str. 317 v nem. vyd.) Napriek tomu sa
jeho učenie rozširovalo okrem iných prostredníctvom Ariusa
(260-336), takzvaný "Arianizmus". Toto "kacírstvo" bolo pre cirkev
veľmi ostrým tŕňom v oku. Kresťanský cisár Justínián začal
vojnu proti ariánskym východným gótom v Taliansku a takmer dokonale
ich vyvraždil. Ako prípravu na túto vojnu nechal na synóde
východnej cirkvy v roku 543 v Konštantinopole zakázať Origenesovo
učenie deviatimi strašne znejúcimi cirkevnými kliatbami, ktoré
končia vetou:

"Cirkevná kliatba sa týka Origenesa ... ako aj jeho ohavných a
kliatby hodných učení ako aj každého jedného, kto takto myslí
alebo to obraňuje alebo sa to dakedy pokúsi zastupovať:"(Ebenda,
nem. vyd. str. 335)

V týchto kliatbách bolo prekliate učenie o tom, že všetci ľudia a
duše raz znovu budú u Boha teda, že neexistuje "večné zatratenie".
O desať rokov neskôr boli tieto kliatby doplnené o ďalších šesť
a na koncile v roku 553 v Konštantinopole ešte raz potvrdené s
konečnou platnosťou pre cirkevné právo. Tým zaniklo
ranokresťanské učenie o reinkarnácii úplne. A cesta pre
inqvizítorov, pre križiacke výpravy bola otvorená. A prečo sa to
stalo? Lebo viera v reinkarnáciu oslobodzuje človeka od všetkých
dogiem a cirkevných zákonov. Origenes sa stal obeťou prenasledovania
kresťanov v roku 250 cisárom Deciusom, bol uväznený a zomrel o 4
roky neskôr na následky mučenia.

V apokryfoch, (apokryf= skryté) ktoré neboli pojaté do oficiálneho
kanónu cirkevného evanjelia sa často hovorí o dialógoch s
Ježišom Nazaretským, z ktorých je zrejmé, že keď hovoril so
svojími učeníkmi predpokladal vieru v znovuzrodenie. Veľa citátov
potvrdzujúcich znovuzrodenie sa dá nájsť aj v biblii. Tie tu však
nebudem uvádzať. Zostanem len pri apokryfoch.

Napríklad v evanjeliu podľa Tomáša, ktoré sa našlo v roku 1945
neďaleko Nag Hammadi na rieke Níl, sa okrem iného hovorí v 84.
verši: "Ježiš povedal: Dnes, keď vidíte svoj verný obraz( podobu),
tak sa tešíte. Keď ale vidíte svoje obrazy, ktoré sa stali pred
vami..., koľko znesiete?" Ďalšie evanjelium z apokryfov je napríklad
evanjelium podľa "Pistis Sophie", v ktorom Ježiš hovorí o
"kolobehu" alebo "kruhových obežných dráhach vymieňania tela".
Hovorí o tom, že človek " bude znovu hodený do sveta zodpovedajúc
druhu hriechov, ktoré vykonával". Pritom duša dostane telo, „ktoré
je prispôsobené hriechom, ktoré spáchala".

Ďalej hovorí Ježiš v spolusúvise s návratom duše z oného sveta
do nového ľudského tela, podobne ako aj Platón, že "duša pri
návrate vypije pohár s nápojom zabudnutia" Evanjelium podľa Pistis
Sophie, vydané C. M. Siegertom, Bad Teinach-Zavelstein 1991, 2.vydanie
str. 234 v nem. orig.)
Dáva to zmysel, pretože keby sme si asi pamätali, že čo sme podľa
okolností napáchali, určite by to človeka mohlo veľmi zaťažiť a
odvádzať od úloh v prítomnosti, dokonca doviesť do zúfalstva, ak
by naraz nemohol spracovať, to čo by vypuklo.

To, že si človek na nič nespomína, má teda slúžiť ako ochrana a
má mu pomôcť, aby sa mohol koncentrovať na prítomnosť Tu a Teraz.
Každý deň ale človeku prináša a ukazuje toľko, koľko by mal
dokázať zvládnuť a pritom spoznať sám seba a oľutovať, očistiť
a viac nekonať, to čo spoznal ako hriešne. Potom sa jeho duša
očisťuje. Morálne a etické merítko je pre každého kresťana
Desatoro prikázaní a Ježišova "Kázeň na vrchu", tak by to asi
interpretoval Origenes.

Každý môže svoj život a správanie porovnať s Desatoro Božími
prikázaniami a Ježišovým Kázaním na vrchu, aby mal konkrétne
morálne a etické merítko. "Čo nechceš, aby Ti robili iní, to ani
ty nerob nikomu inému.." Je to jednoduché učenie... A keď sa človek
usiluje takto žiť, potom sa skončí kolobeh inkarnácii, lebo sa
duša ako duchovná bytosť postupne vráti do „Otcovského domu", kde
je pripravených mnoho príbytkov, tam kam Ježiš odišiel a svojich
apoštolov nemohol vziať so sebou... Boh je Duch.

Život v materiálnom svete je len dočasný a v nebeských svetoch
matéria ako ju poznáme tu na Zemi neexistuje. Cirkev však verí vo
vzkriesenie matérie a verí vo večné zatratenie dodnes. Uctieva
svätých a modlí sa ku nim. Cirkev verí v Božie prikázania a
zároveň koná a vždy konala proti nim. Nechávajú sa nazývať rabim
a svätým otcom... Táto inštitúcia nemôže byť kresťanská aj
keď používa meno Kristus.

Okrem apokryfov odkazujú na myšlienku reinkarnácie aj ďalší
„cirkevní otcovia". Klemens z Alexandrie hovorí napríklad o
„prelievaní sa duší" (okolo r. 200, Stromateis III, 13, 3) Otázku,
či sa duša môže inkarnovať aj do zvieracieho tela , „cirkevný
učiteľ" Justín (110 -165) poprel. Z kresťanského pohľadu sa
ľudská duša môže inkarnovať iba znovu do ľudského tela.

Východné náboženstvá veria, že duše sa môžu inkarnovať aj do
zvierat, alebo rastlín, či kameňov. Z kresťanského pohľadu to
však nie je možné, pretože by to znamenalo degenaráciu duchovného
tela stvoreného v nebesiach (kedysi stvoreného v nebesiach ako čisté
duchovné telo na obraz Boží) na nižšie vývojové stupne vedomia
prírodných ríš. Práve aj tomu však Ježiš, ten Kristus zabránil
tým, že spasil každú dušu a človeka Svojim vykupiteľským činom.
Pri vyslovení: "Je dokonané" vošla duchovná spasiteľská iskra do
každej duše(aj najtemnejšieho démona) a do každého vtedy
žijúceho človeka, ktorá podporuje jeho duchovné telo, aby sa aj
napriek ďalšiemu masívnemu prehrešovaniu proti zákonom večnosti
nemohlo degenerovať na nižšie vývojové stupne, pretože to by
znamenalo rozpustenie stvorenia. Táto spasiteľská iskra pôsobí
odvtedy v blízkosti srdca a človek jedine s jej pomocou dokáže
prekonať svoje hriešne aspekty a premeniť ich opäť na pozitívne
stránky a môže nastúpiť cestu naspäť do Otcovského domu, kde sa
raz aj vráti. Tiež posledný démon sa nakoniec vráti naspäť do
Otcovského domu.

A čo je s tými, ktorí denno denne trpia chorobami, ranami osudu,
nespravodlivosťami, chudobou, prírodnými katastrofami, vojnami a
mnohým ďalším. Deti, ktoré sa narodia postihnuté, choré... Akú
odpoveď máme? To je podľa cirkvi „tajomstvo Božie". Cirkev
vymenila „zákon sejby a žatvy" a „reinkarnáciu" za údajné
„tajomstvá Božie" a Božie tresty. Údajné sprostredkovanie
spásy farármi a kňazmi pod hrozbou „večného zatratenia"
trestajúcim Bohom pod hrozbou prekliatím. Lenže v celom vesmíre
neexistuje žiaden Boží trest. Každý z nás sa trestá sám, svojou
zlou sejbou. Našou dobrou sejbou sa deje zase opak a človek je zdravý
a vitálny... a tak aj náš svet, keby ...

Dnes sme v 21. storočí a cirkevné kliatby sú ešte stále aktuálne
a platné. Prečo ich cirkev spätne neodvolá?Nový pápež bude mať
ešte mnoho práce...

Známy filozof minulého storočia Karl Jaspers sa vyjadril o týchto
kliatbách takto:"Cirkev neúprosne zavrhla Origenesovo učenie, podľa
ktorého znovu vytvorenie všetkých vecí časovo ohraničuje pekelné
tresty. ... Cirkev sa nikdy týchto pekelných trestov nevzdala. ...
A tým zostali duše v jej ruke." Filozof Nietzsche poukazuje na to, že
"cirkev svoje predstavy o pekelných trestoch použila ako
najplodnejšie vajíčko svojej moci."

Prehnane sa dá povedať, že len momentálny politický systém
zabraňuje tomu, aby sa znovu rozhoreli hranice ako v stredoveku,
petože zavedenie ľudských práv sa dialo vyslovene s odporom cirkvi.
To je historický fakt. Cirkev v spojení so štátom už celé
storočia celosvetovo ovplyvňuje morálny a etický vývoj národov. A
ako sa prejavil tento vplyv... o tom hovorí Christopher Hitchens dolu
vo videu ...

www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=KwSbTFL1v7M
www.youtube.com/watch?v=xC4p5jGFXtQ&feature=endscreen&NR=1
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one